Úvod je tu k svatému evangéliu:
Jako proroci predvídali dopredku,
Kristus sa chystá zhromaždiť si jazyky,
Lebo je svetlom celého tohto sveta
To šecko stalo sa v sédmom tisícročí.
Lebo povedané je: slepí uviďá,
hluchí očujú slovo v knihe písané
Boha kvóli tomu je poznať potrebné
Kvóli tomuto očúvajte, Slovani:
Dar lebo je od Boha tento daný vám,
dar boží tento pochádzá z pravéj časti,
dar dušám, nikdy ten dar vácéj nezhnije,
dušám tým, keré ten dar do seba príjmú.
Matúšom, Marekom, Lukášom a Janom
učeňá ponúkané národom znejú:
Lebo tak kólko svojích duší peknotu
vidíte, lebo lúbíte sa raduvať,
hríchóv plnú temnotu stete odháňať
a hnilobu tohoto sveta odkladať
a rajský život prahnete tak získávať
a uniknúť tak pred plameňom horácím,
očujte čilek rady svójho rozumu,
očujte, národ čo vyprává slovanský,
očujte slovo, ono od Boha dójde,
slovo to, keré nakrmí ludské duše,
slovo upevňuje aj srdco aj mysel,
slovo čo pripravuje Boha poznať.
Lebo bez svetla radosť sa nedostane
oku čo vidí božé stvorení celé
no šecko neni pekné ani zretelné,
rovnako je aj duša každá bez písma,
kerá zákona božého nepoznala,
zákona knižného a aj duchovného,
zákona, kerým sa raj boží prejaví
Lebo kerý sluch je ten, čo hrmácí hluk
neočúv, ale móže sa pred Bohom báť?
Nos zas je taký, kerý kvety necíti,
jako božému zázraku porozumí?
Lebo ústá tí, kerým sladkosť nechutí,
jako na kameň obracajú človeka.
Ešte vácéj duša, čo písmo nepozná
vypadá jako by bola mrtvá v luďoch.
Šecko toto sme si my už premysleli
hlásáme radu túto hádam potrebnú,
kerá sleduje šeckých ľudí odlúčiť
od svójho zvíracého života a pudóv,
aby keď, rozum majúcí nerozumný,
tu v cudzom jazyku očujete slovo,
hlas medenného zvona ste neočuli.
Lebo jak svatý Pavol naučev toto:
Mollidbu túto svojú venujem Bohu,
radšéj by som stev len peť slóv tu vysloviť
polla svójho rozumu budem vyprávať,
aby aj šetcí brati porozumeli,
než velkú kopu slóv nezrozumitelných.
Lebo šak kerý človek neporozumí,
kerý nepridá múdré tu podobenstvá,
vyprávajúcé správné poučeňá nám?
Lebo jako telesný rozklad nadchádzá,
šecko sa rozkladá, vácéj než vred hnije,
keď svójho jedeňá sa jéj nedostane
potom aj každá duša takto upadá
v žití, božého mať nebude života
keď nemóže od Boha slová očúvať.
Inakšé podobenstvo najmúdréjšé zas
si vyprávajme, ludi, čo sa milujeme
my kerí by sme steli rósť božím rastom,
lebo do víru túto nepozná pravú,
jako semená padajúce na rolu,
rovnako aj my na našom srdci ludskom,
dažďa božích písmen tam potrebujeme,
aby narástóv ešte vácej plod boží.
Do móže podobenstvá šecký povedať,
odhalujúcé bez kníh čo sú jazyky,
rozumným hlasom ale nevyprávajúc.
Ani keby ovládav jazyky šecký,
nemóže vyjadriť aj tak jích bezmocnosť.
Šak aby svoje pridav som podobenstvo,
moc rozumu z málo slovámi kážúc.
Lebo nahé sú šecký bez kníh národy
čo bojuvať nemóžú neozbrojené
proti neprátelovi tých duší naších
kerí hotoví muky večné v zajatí.
Lebo národy, keré ho nelúbíte,
bojuvať proti nemu sa moc chystáte,
otvorte staroslivo rozumu dvere,
pretože zbraň ste prijali tvrdú čilek,
knihámi Hospodina zbraň ukovanú,
čertovi udíráte silno po hlave.
Písmená títo lebo ten do príjímá
múdrosti jemu sa od Krista dostává
ón duše vaše písmenámi spevňuje,
apoštolmi spolu z prorokmi šeckými,
lebo tí, kerí títo slová hlásajú
budú mať neprátela zabiť úlohu
svoje víťazstvo dobré donesú Bohu
tela rozkladu hnisavému uniknú
tela, kerého život je jako ve sne
nepadajú, pevne a rovno stojá,
pred Bohom ukázali, jaký sú smelý,
stojácí po pravici Božého trónu,
keď ohňom bude súdiť šecký národy,
raduvať z andelmi sa budú naveky
ždy oslavuvať Boha milostivého
knižnými pesničkámi nepretržite
spívať budú Bohu, kerý ludí miluje.
Tomu bude náležať šecká tá sláva,
česť a chvála, Boží syn ti patrí, naždy
spolu z Bohom Otcom aj ze Svatým Duchom
na veky vekóv od celého stvoreňá.
Amen.
Pozri aj:
volačo o Nitre a nitránčine